A štipka láskavosti k tomu - časť V

28.05.2013 13:25

V. časť

O tri dni neskôr...

Snape si povzdychol, keď videl ako jeho duchom neprítomný asistent rozomieľa klinček na prach.

„Pán Weasley, venovali by ste mi minútu a povedali mi na čo myslíte?“

Mladý muž ťažko prehltol, odložil drviacu tyčinku na pult, otočil sa  s nešťastným, úpenlivým výrazom k svojmu zamestnávateľovi.

„Pán Snape, pane, ako určite viete, pracujem pre vás veľmi rád.“

„Nepochybne. Som s tým dostatočne oboznámený.“

„Takže, ak sa stane niečo, čo mi neumožní naďalej pracovať vo vašej Lekárni, pochopíte, že je to zapríčinené mimoriadnymi okolnosťami, pane.“

„Poviete mi, čo sa stalo?“ Snape položil mladému mužovi ruku na rameno a vyzval ho, aby si sadol na stoličku pri pracovnom pulte.

Nebol prekvapený, v duchu si povzdychol, želajúc si, aby sa mladík jasne vyjadril, že si našiel dievča a hodlá sa s ňou oženiť.

„V kolóniách je všetko iné,“ povedal Percival, Snape prekvapene odvetil:

„Áno. Tak ako hovoríš, iné.“

„Pán Snape, vedeli ste, že ženy tam, môžu študovať medicínu?“

„Skutočne neobvyklé miesto.“

„Moja snúbenica...ach áno, o tomto som sa chcel zmieniť najprv, som zasnúbený.“

„Blahoželám, pán Weasley. Ak to chápem správne, vaša zmätená reč mi mala naznačiť, že potrebujete tráviť viac času s vašou dámou.“

„Nuž, áno aj nie. Viete...jej rodičia ju nechali u dobrej rodiny, kým boli na cestách. Zostala na Lovegoodovej farme, na skok od nás.“

„Pokračuj.“

„A zdá sa, že sa veľmi nadchli pre Ameriku a ich životný štýl. Je tam novootvorená škola na štúdium zubárstva.“

„Zubárstvo? No, to je lukratívny odbor. Ľudia vždy budú trpieť bolesťami zubov alebo potrebovať zuby vytrhnúť.“

„Áno, viete, oni pre ňu poslali, ale Hermiona nechce študovať zubárstvo. Vždy si želala študovať právo.“

„Veľmi cieľavedomá mladá dáma, naozaj.“

„Áno pane. Nuž napísala im, a bez môjho vedomia navrhla, či by jej snúbenec nemohol nastúpiť na jej miesto.“

„Toto urobila?“

Percival prikývol, tváriac sa zmätene a hrdo zároveň.

Rodičia jej odpísali, a boli veľmi potešení, že ich budúci zať je taký ambiciózny; poslali nám nejaké peniaze, aby sme sa mohli na jar vziať a v lete pricestovať za nimi. A ja by som mohol začať moje štúdium medicíny budúcu jeseň. Takže budem musieť odísť koncom leta.“

Severus s úprimným úsmevom na tvári povedal: „Som rád, že to počujem, mladý pán, i keď  smutný zo straty svojho asistenta.“

„Na asistentské miesto by mohol nastúpiť jeden z mojich bratov,“  zamumlal nepresvedčivo, pretože obidvaja vedeli, že žiadny z jeho bratov nemá záujem o bylinky a lektvary a Ronald sa ešte dosť nenaučil, aby nastúpil na miesto asistenta, a ani by nemohol, pretože mal vlohy pre farmárčenie.

„Nie. Verím, že mám inú možnosť, koho by som mohol zamestnať,“ odpovedal Snape, poklepal Percyho po ramene a pozrel smerom ku schodišťu vedúcemu k jeho bytu so zamysleným výrazom.

***

Jeseň toho roku....

„Dobrý deň, pani Umbridgeová. Ako sa máte dnes ráno?“

„Dobrý deň, pán Lupin. Som tu kvôli mojej reume. Tieto zmeny počasia mi spôsobujú veľké bolesti.“

„Je mi ľúto, že to počujem. Som si istý, že pán Snape na vašu lámku určite niečo má.“

„Hnedá fľaštička, spodná skrinka so zásobami,“ ozvalo sa zo zadnej miestnosti, kde Severus pripravoval medikamenty. „Dve lyžice každé ráno s raňajkami.“

Lupin priniesol fľaštičku a na lepiaci štítok poznačil inštrukcie, potom štítok na pulte pretrel vlhkou hubkou a prilepil ho na flakón. Celé to zabalil do hnedého baliaceho papiera, previazal a podal pani Umbridgeovej.

„37 pencí.“

„Ach tie ceny, neskutočná drahota. Iba bohatí si môžu dovoliť ochorieť!“

„Vskutku, pani Umbridgeová. Je smutné koľkí si nemôžu dovoliť ošetrenie a lieky a neostáva im nič iné, iba trpieť. Vy máte skutočne šťastie.“

Žena si odfrkla, ale zdalo sa, že sa upokojila a podala mu tri šilingy a tri pence¹.

„Ak to bolo všetko, pani Umbridgeová. Prajem vám príjemný deň.

„Ďakujem, pán Lupin.  Som veľmi rada, že ste tu teraz vy,“ povedala nadšene, a než pokračovala ďalej nakukla do zadnej miestnosti a znížila hlas. „Medzi nami, pán Lupin, ten mladý ryšavý nevychovanec, ktorý tu bol pred vami, nikdy nevedel, čo má robiť. Vlani na jeseň sa mi snažil predať lektvar, ktorý vraj *zlepší moju kondíciu*, tak tvrdil. Akoby také niečo bolo možné.“

„To znie, akoby si z vás pokúšal robiť srandu, pani Umbridgeová,“ vyjadril sa Lupin rovnako stíšeným hlasom.

„Pokiaľ sa jedná o niečie zdravie, nie je na tom nič smiešne, pán Lupin. Vôbec nič. Pekný deň!“

Zvonček nad dverami ohlásil jej odchod a chvíľu na to sa Snape rozhliadol po prázdnej Lekárni a zablúdil pohľadom ku vchodu. „Už je preč?“

„Nepochybne, až kým jej nedôjde zmes z vŕbovej kôry, ktorú si jej predal.“

„Bez pochyby. Byť lekárnikom nie je iba zábava a hra.

„To nie. Ale niekedy áno,“ Lupin nadvihol obočie a usmial sa, keď videl ako Severus očervenel.

Teraz bývali spolu, v Severusovom byte nad Lekárňou. Situácia mladého Percivala im umožnila bývať a pracovať spolu a Severus mohol zaučiť Remusa na asistentské miesto. Pracoval dobre, dokonca lepšie ako mladý Weasley; mal citlivý nos na bylinky a Severus mu s radosťou prenechal nenávidenú povinnosť zaobstarávať nové zásoby priamo v dokoch, z lodí, ktoré prišli naložené korením a myrtou, čajom a živicou z Orientu a Indie.

Severus to musel robiť, hoci, jeho vzhľad pútal nechcenú pozornosť, alebo sa mu vyhýbali alebo neverili. Lupin s tým nemal problém a jeho znalosti bylín, ktoré sú čerstvé a ktoré sa po ceste skazili, mu vždy zaistili kvalitné suroviny.

***

Lucius sa na Nový rok vrátil domov a Severus využil príležitosť vziať so sebou Lupina a predstaviť ho ako svojho nového asistenta a vysvetliť prekvapenému Malfoyovi okolnosti náhleho Percivalovho odchodu.

K Lupinovmu údivu a počiatočných ťažkostiach, ho Malfoy ohodnotil, schválil a potom si so záujmom vypočul Severusove rozprávanie o jeho ochorení. Malfoy Remusa vyšetril a dal mu niekoľko inštrukcií, ktoré musí striktne dodržiavať.

Okrem nutnosti zjesť denne banán s jačmenných chlebom mu doporučil šálku harmančekového čaju trikrát denne a k jeho veľkej radosti tabličku horkej čokolády a pohár mlieka. Kávu a alkohol mu prísne zakázal.

„Zvýšenie hladiny zinku a magnézia a kalcia v potrave epileptikov môže znížiť frekvenciu a silu ich záchvatov,“ povedal doktor obidvom; a Severusovi odporučil: „Ak bude mať záchvat, daj mu zjesť surové vajíčka a ustrice tri dni po sebe, aby sa predišlo ďalšiemu záchvatu. A okrem toho, musí jesť každý deň, čo som doporučil.“

Lupin sa potešil, že už viac nebude trpieť kvôli svojím záchvatom. Jeho život mu pripadal ako rozprávka odkedy sa o neho staral Severus.

Neskôr v noci mu to povedal.

„Je to ako....ako mágia.“

„Mágia. Čo sú to za nezmysly. Keby sme boli v čarodejníckom svete; ja by som nemal žiadne jazvy. Nemal by som popáleniny, a ak aj hej, tak by som ich odstránil kúzlom. A ty by si netrpel záchvatmi.“

„Nemal som záchvat odkedy mi dr. Malfoy nepovedal čo mám a čo nemám jesť.“

„A nemuseli by sme sa schovávať pred svetom za to, čo sme a čo k sebe cítime,“ dokončil Severus s povzdychom.

Remus chvíľu mlčal.

„Áno, ale aspoň máme jeden druhého. Tu a teraz.“

„Áno, láska,“ Severus sa nad neho naklonil a pobozkal ho, nežne ale pevne. „Tu a teraz. Zahrievaš moju posteľ, a rovnako, moje srdce. Nikdy by som si nepomyslel, že obidve budú tak spoľahlivo a uspokojivo obsadené.“

Remus sa rozžiaril a siahol po maslo.

Čoskoro ním boli obaja dokonale pokrytí a dobre nacvičeným manévrom posunuli svoje penisy k sebe a unisono ich vrážali medzi stehná toho druhého medzi vzájomným bozkávaním a hladením.

Tesne pred vyvrcholením sa k sebe pevne primkli, preliala sa nimi vlna rozkoše a nahlas vzdychali od potešenia a úľavy.

„Nemôžem tomu uveriť, aký skvelý je to pocit,“ zašepkal Remus, keď ich oboch utieral mokrým flanelom.

„A ja zas nemôžem uveriť, ako som sa mohol tak dlho uspokojovať sám a považovať to za správne,“ dodal potichu Severus.

„Byť sám nie je prirodzený stav, s výnimkou hubiek a iných nevnímajúcich stvorení,“ skonštatoval Lupin.

„Nikdy som tomu neveril, kým som ťa nestretol.“

„Milovaný,“ zašepkal Remus, otočil sa a znovu ho pobozkal.

Čoskoro boli obaja znovu vzrušení a tmavú izbu napĺňali mäkké stony a vzdychy a hlasné dvojité výkriky uspokojenia; predtým ako sa ponorila do ticha a hlboký pokojný spánok jej obyvateľov vypovedal o spoločnej láske, šťastí a skutočnej pohode.

***  Koniec.  ***

---

PP: 1 - v origináli -  a schilling, two bob and three pence, čo v skutočnosti predstavuje 40p, pretože v tomto historickom období sa peniaze nepočítali v desiatkovej sústave, takže: 1 schilling = 12p = 1 bob (v tej dobe slangový výraz pre schilling, dnes pre 5p mincu).

2 – Hubky (Porifera) - predstavujú najjednoduchšie formy mnohobunkovcov , žijú na morskom dne, na lodiach, na rastlinách, na kameňoch a na iných živočíchoch.

Autorská poznámka

Urobila som si prieskum o závažnosti a type poranení spôsobených požiarom, a špeciálne popáleniny neliečené modernou medicínou. Výsledky boli desivé, a takto postihnutým ľuďom sa žilo veľmi ťažko, tak ako som to opísala v poviedke.

Moderné ošetrovanie (hygiena) vstúpilo na scénu v roku 1800 vo Viktoriánskom Anglicku, ľudia to považovali za čudný nápad, ale aj napriek ignorácii si prekvapivo zaužívali a naučili sa prírodné spôsoby prevencie pred infekciami, napr. vyváranie obväzov.

Bylinné kúry a zábaly sa používali po mnoho storočí a spomenutý zábal na vši je skutočný, v tom čase ničím výnimočný...avšak ani Remusov dotaz na ostrihanie vlasov. Strihanie bolo oveľa bežnejšie a používalo sa pri zamorení nemocníc alebo väzníc.

Existujú dva druhy *posset* jeden je pikantné horúce mlieko pomiešané s okoreneným vínom a pilo sa za horúca, verilo sa, že lieči prechladnutie. Druhou formou, spomenutou aj v poviedke, je horúce mlieko vyšľahané s vajíčkami, s cukrom a medom, škoricou a muškátovým orieškom. Podáva sa ľuďom na ukľudnenie žalúdka, a rekonvalescentom, ktorí ešte nemôžu jesť normálne jedlo.

Análny sex resp. análna penetrácia bol v tom čase striktne považovaný na niečo nemorálne a neslušné, a jeho praktizovanie bolo ilegálne. Každý, koho prichytili pri čine, skončil vo väzení. A tak mnoho homosexuálnych mužov uspokojovalo svoje potreby inými sexuálnymi kontaktmi a spôsobmi, menej známymi a prepieranými *normálnou spoločnosťou.* A ak ich prichytili pri čine, mohli sa vyhovoriť na to, že to nie je análny sex, ale aj za menšie nemorálne priestupky mohli byť obvinení a prehlásení za bláznov. Niežeby výlet do Bedlamu - Bethlem Royal Hospital, bol lepší ako väzenie, ale pre niektorých, v našom prípade nešťastného Lupina, to bola oveľa horšia možnosť.

S epileptikmi sa v tom období nezachádzalo veľmi milo, epilepsia sa neliečila, skôr bola považovaná za správanie, ktoré je potrebné eliminovať. Verilo sa, že epileptici sú posadnutí  a ovplyvnení zlými duchmi. Áno, obriezka bola jednou z lekárskych metód prevencie, rovnako ako pri iných ochoreniach a taktiež ako odstrašujúci prostriedok proti masturbácii. Najhorším spomenutým liekom bola lobotómia. Chirurgia bola v tom čase v plienkach a operácie mozgu so sebou nesú mnohé riziká aj dnes. Často sa stalo, že z mnohých nešťastníkov po lobotómii zostali iba bezduché slintajúce trosky, žobrajúce popri cestách nestarajúce sa o nič  ľahostajné ku všetkému.

Maslo, alebo husacia masť, bolo zvyčajným lubrikantom pre chudobných ľudí. Pravda, pomerne ťažko sa odstraňovalo, a áno, voda s vínnym octom bola účinným prostriedkom na odstránenie oboch a zabraňovala kožným infekciám.

Prvá škola zubného lekárstva, Baltimore College of Dental Surgery, bola otvorená v Baltimore, štát Maryland, USA v roku 1840. Prvou študentkou – ženou bola Elizabeth Blackwel, ktorá dostala diplom v New Yorku v roku 1849. (Nuž, prešli sme dlhú cestu, vskutku...)

 

<IV. čásť