A štipka láskavosti k tomu - časť II
II. časť
Potreboval ešte dvakrát vydrhnúť špinavé vlasy a niekoľko opláchnutí vo vode s prídavkom octu, kým bol Severus so svojou prácou spokojný. Potom, k Remusovmu veľkému údivu, ho Snape obliekol do jednej zo svojich nočných košieľ, trochu prežratej moľami, ale funkčnej, a zaviedol ho do izby s malou posteľou a obloženej knihami, ale mal ju sám pre seba. V obliečkach boli vložené dva teplé kamene na vyhriatie, potom Snape naniesol na jeho modriny pastu z klinčeka a na boľavé zuby mu dal plátené vrecúško z arnikou.
Ako posledné mu priniesol teplé mlieko1, aby uľavil svojmu prázdnemu, boľavému žalúdku a Remus sa cítil ako Alica z rozprávky, ktorú si vypočul v uliciach Londýna minulú jar, padol do králičej nory a prebudil sa v neznámom nevľúdnom svete.
Jeho posledná myšlienka patrila záchrancovi, dobrému kresťanskému mužovi a Remus upadol do hlbokého spánku.
***
Severusa prebudil spev koledníkov a zima, zastonal. Oheň v kozube bol vyhasnutý a zima ho prebrala natoľko, aby vstal, prehrnul pahrebu a podložil na oheň pár kusov dreva. Vybral z postele vychladnuté kamene, položil ich ku krbu a uľavil si do nočníka. Premýšľajúc o svojom hosťovi, ktorý nepochybne tiež bude chcieť vykonať potrebu, opláchol ho a vylial von do uličky s odpadkami. Potom vzal nočník so sebou a šiel skontrolovať Lupina.
Muž spal ako zabitý. Nezdalo sa, že by v noci zmenil polohu, tak len položil nočník k posteli, vybral chladné kamene z postele a položil ich ku krbu k jeho vlastným.
Prehrabal sa vo svojom šatníku a našiel niekoľko vecí, ktoré už nemal dlhšie na sebe, plášť, obdraté nohavice a starý rozstrapkaný vlnený sveter. Niekoľko spratých ľanových spodkov a pár vlnených ponožiek a hosťova garderóba bola kompletná. Mužove topánky potrebovali opravu, ale boli vcelku a bez dier. Stáli pri ohni, kde ich včera nechal, keď ich zobúval z mužových dlhých elegantných nôh. Nemal na sebe spodné prádlo ani ponožky, tak to iste ocení.
Severus zružovel, ale nie od tepla. Remus Lupin nebol prvý muž nahý muž, ktorého videl; bol lekárnik a v niektorých prípadoch sa musel pacient vyzliecť, aby zhodnotil jeho stav a kondíciu. Viacerí muži prišli k nemu a chceli pomoc a rady ohľadom ich mužnosti, či už kvôli chorobe, zraneniam alebo problémom s potenciou. Obklady, lektvary a uistenia o prinavrátení plnej mužnej sily tvorili pomerne slušnú časť jeho príjmov, hoci veľakrát sa už nedalo veľa urobiť. Takže mužov delikátne vyzerajúci vystavený malý červený orgán nebol jeho prvým stretnutím s nahotou. V skutočnosti ho prostitútky z priľahlých ulíc zvádzali vystavovaním svojich pŕs a krútením zadkov, a najmä Sladká Mary, najskúsenejšia z nich. Vedel, že sú iba zvedavé. Na jednej strane, bol dobre situovaný gentleman, avšak videl mnoho ich ochorení. Viac ako jedna z týchto žien vyhľadala jeho pomoc kvôli ženským problémom....alebo s prosbou o bylinky, ktoré by „upravili meškajúce mesiačiky.“
Severus nebol žiadny hlupák. Vedel, že ženy prosiace o bylinky na úpravu cyklu v skutočnosti žiadajú o potrat, ale keďže nebol nábožensky založený človek, povedal si: „Lepšie zdravá kurva ako hladná tehotná žobráčka s ufúľaným deckom odsúdeným k chudobe alebo sirotincu.“
V každom prípade Severus nebol neznalý veci, avšak v konkrétnej situácii bol kompletne neskúsený. Nikdy sa ho nikto nedotkol, muž či žena. Prostitútky ho síce dráždili, ale nikdy sa ho nedotkli, možno áno, keby vyhľadal ich služby a za dotyk im zaplatil. Videl už väčšie a mužnejšie vyzerajúce údy ako Lupinov, ale vždy iba s pozície lekárnika. Nikdy nie pre jeho vlastné potešenie.
Ale z nejakého dôvodu v ňom pohľad na Remusov penis vyvolal vlnu vzrušenia, ktorú včera nepociťoval. Jeho včerajšia kontrola bola čisto profesionálna a výhradne zameraná na Lupinov zdravotný stav a jeho prvoradý záujem bolo umyť, ošetriť a dostať ho z vane do postele. Na toto myslel potom, sám, vo svojej posteli.
Potreba v ňom narastala, ale nedovolil si podľahnúť s hosťom v dome a chcel sa ešte umyť. Aj keď sa po uložení Lupina do postele vydrhol lúhom a octovou vodou stále sa cítil špinavý a zapáchajúci, hoci iba v myšlienkach. Vaňu vypláchol vodou s vínnym octom, očistil ju od špiny a svoje oblečenie namočil do vody so šalviou, eukalyptom a materinou dúškou, aby ich zbavil všetkých parazitov a ich vajíčok.
Zistil, že už je takmer deväť hodín a hoci šiel spať po druhej necítil sa unavený, tak vstal a šiel sa do kúpeľne upraviť.
Svoje oblečenie vypral v lúhu a dal ho sušiť, umyl, oholil sa a prezliekol sa do čistých šiat. Aj keď nechodil do kostola, obliekol si svoje najlepšie šaty, keďže boli Vianoce. Potom vzal oblečenie, ktoré nachystal pre Lupina a položil ho oproti posteli, k teplým kameňom, aby sa zohrialo.
Len čo vstúpil do izby Lupin sa prebudil. Poprial mu dobré ráno a odišiel do kuchyne. Príprava misy s ovsenou kašou a dvoch toastov mu nezabrala veľa času, keď vošiel do obývačky našiel tam už oblečeného Lupina s nočníkom v ruke.
„Dobré ráno, pán Snape. A Veselé Vianoce.“ Poprial mu Lupin a začervenal sa.
„Veselé aj vám, pán Lupin.“ Kúpeľna je tým smerom.“
Lupin odišiel do kúpeľne a po chvíli sa vrátil. „ Vylial som ho, vypláchol a nechal tam.“
„To je v poriadku.“ Uistil ho Snape. „Poďte a dajte si trochu kaše. To je všetko, čo vám môžem na raňajky ponúknuť. A na neskôr zostalo ešte trochu studenej dusenej šunky a zemiaky. Matka môjho mladého asistenta trvala na tom, že mi pošle nejaké jedlo, takže vždy sa u mňa v špajze niečo nájde. Taktiež mi ostalo trochu syra, jačmenného chleba a čerstvé maslo a mlieko. Weasleyovci majú farmu a Percival mi vždy prinesie džbán mlieka a hrudku čerstvého masla.
Nie je to žiadna charita, sú iba vďační, že zamestnávam ich syna. Majú plný dom hladných krkov a hoci ich rodina patrí k váženým, nemajú ani penny nazvyš. Dvaja najstarší synovia pracujú na farme s rodičmi. Viliam je celý otec. ale Charles sa podal na matku, má jemnejšie mravy a bystrú myseľ. Práve on navrhol, aby dopestovaný jačmeň použili nielen na pečenie chleba, ale aby časť z neho predali pivovaru, ktorý im za predaj ponúkne vyššiu sumu; oni si prilepšia, môžu osiať väčšiu plochu a najať si pomocníkov.
Dúfajú, že práve Percival vylepší ich rodinné postavenie. Keby si našiel nejakú mladú dámu zo šľachtických kruhov, alebo aspoň dámu s vlastným venom, veľmi by si polepšil a jeho rodina tiež.
„ Som rád, že takéto skutočnosti sa ma netýkajú,“ poznamenal Remus a začervenal sa. Prečo je taký otvorený voči tomuto mužovi? Čo ho pred Snapeom zbavovalo zábran? A čo ak sa ho na to opýta? Nemohol mu predsa povedať o svojich tajných túžbach, alebo žeby hej?
„No, myslím, že v tomto sme zajedno,“ poznamenal uvoľnene Severus a Lupin si vydýchol. Zdalo sa, že majú podobné zmýšľanie.
Aj tak by som bol radšej, kedy zostali iba pri troch silných synoch, ale pani Weasleyová je plodná a Boh ich požehnal ďalšími tromi synmi a dcérou. Aj tak už potrebujú dosť na to, aby uživili svoje potomstvo, majú síce dosť oblečenia a topánok pre všetkých, ale na vzdelanie im veľa neostáva. Aké také vzdelanie získal iba Percival, čítaním učebníc matematiky a chémie, čo mu zaistilo prácu u mňa. Viem, je to viac ako majú iní, ale aj tak je to stále málo, neviem čo bude s ostatnými. Mám obavu o dvojičky a mladú slečnu Ginny.
„Som si istý, že sa nestratia.“ Už za to, že majú čo do úst, by mali byť vďační, milý pane.
„Prosím vás, hovorte mi Severus, priateľu.“ Pripadá mi to divné, keď ma oslovujete pane, mimo mojej práce s lektvarmi a mastičkami v lekárni.“
„Dobre teda, Severus. Na tvoje zdravie,“ povedal Lupin zdvihnúc svoj hrnček s čajom a pripil svojmu záchrancovi, ktorý sa začervenel a tiež zdvihol hrnček.
„Aj na tvoje, Remus,“ dodal a napil sa.
„ Z ktorého by som nič nemal, keby si včera v noci nezakročil,“ vzdychol Remus.
„Nezmysel, nič zvláštne som neurobil. Vyrušil ma hluk pod mojím oknom. šiel som pozrieť a po tom čo som videl, som musel niečo urobiť. Pravda, konal som bez uváženia a obávam sa, že za takéto správanie by ma môj priateľ nepochválil.“
„No, bez ohľadu na dôvody. Oceňujem to. Bolo to od teba veľmi láskavé a raz, dúfam, ti to oplatím.“
„Hm...snáď by si mi mohol odpovedať na jednu otázku,“ povedal náhle Severus s vážnym výrazom na tvári.“
„Čokoľvek.“
„Videl si ma...moju tvár...ako to, že nie si zvedavý, alebo zhrozený mojím....vzhľadom?
Táto vec znepokojovala Severusa odvtedy ako sa naklonil nad Lupinom a muž neucukol. Dokonca aj strážnika trhlo pri pohľade na jeho tvár, ale Remus sa iba usmial.
Lupin zružovel. „Popravde, Severus, pripomínaš mi môjho otca. Vieš, zomrel, keď som mal osemnásť, na kiahne, a chýba mi dodnes. Bol vysoký ako ty, a utrpel nešťastné zranenie, nedlho po svadbe s mojou matkou. Zrazil na seba kotol s vriacou polievkou, keď prikladal uhlie na oheň.“
„Skutočne tragická nehoda.“
„Nik nečakal, že prežije. Ale mastičkár nariadil obklady z hviezdice a rany vymývať studenou vodou s hamamelom a prikladať skorocelové listy. Prežil, ale ostali mu škaredé jazvy, a ja som ho nikdy bez nich nevidel. Bol mi dobrým otcom a milovaným človekom.“
„Chápem,“ dodal znepokojene Snape.
„Vadí ti to?“
„Nie, ale som z toho trochu rozčarovaný, keď si bol tak blízko smrti a myslel si si, že som tvoj mŕtvy otec, ktorý ťa prišiel pozdraviť z druhej strany.“
„Oh, dúfam, že ho raz uvidím, ale včera to bol iba sen. Mal som bolesti, bola mi zima a odrazu ma niekto zachránil pred útočníkmi. A potom si sa nado mnou sklonil, môj strážny anjel.“
Snape si odfrkol. „Nie som žiadny anjel. Nie som dokonca ani veriaci.“
„Myslím, že si dobrý človek.“
„Skutočne, bol som vychovaný vo viere, ale nechodím do kostola. Pochybujem, že sa jedného dňa stretnem so Stvoriteľom, skôr ma pošle do pekla, alebo niečoho, čo uzná za vhodné pre takých ako som ja. Takže nie, nie som ochranca a už tobôž nie anjel.“
„Ale včera v noci si bol. Si dobrý človek, Severus Snape, či už veríš, alebo nie.“
„Som len človek, ani dobrý, ani zlý. Ale som presvedčený, že nie som dosť dobrý pre kresťanské nebo.“
„Možno nie, ale taktiež nepatríš do pekla. A tým som si úplne istý.“
„Oh, a čo si ty, nejaký kňaz? Alebo tieto nápady spôsobil tvoj náhly záchvat?
Odvetil kyslo Severus podráždený Lupinovými ušľachtilými slovami. Jeho myseľ zaplnili dráždivé pocity a myšlienky, a musel vynaložiť veľa úsilia, aby ich neprejavil a muža nevystrašil, hoci by rád videl čo by konfrontácia s nimi urobila s jeho večne dobrou náladou.
„Nie, hovorím len to, čo som videl na vlastné oči.“
Tie teplé hnedé oči pozerali na neho s toľkým zaujatím a pozornosťou, že Severus sťažka prehltol a cítil, že jeho penis bolestivo stvrdol tak rýchlo až ho to prekvapilo.
Nemal to robiť. Vôbec to nemal robiť, ale už s tým nič nezmôže, neočakávaný hosť je uňho doma.
Uhol pohľadom a svoju pozornosť zameral na studenú hrudkovitú kašu, ktorú Remus jedol s neskrotným pôvabom, dolial si čaj a nechal jeho horúcim čiernym teplom spláchnuť všetky svoje dráždivé myšlienky a hriešne túžby.
K jeho úľave, Lupin už nič nepovedal a spoločne dojedli v úplnom tichu. Keď trval na umytí riadu, Severus mu neprotirečil, iba zavrčal a povedal, že sa ide prejsť a kúpiť noviny.
Ulice boli studené a pokryté ľadom; kúpil noviny a k tomu čerstvo ulovené lososy priamo od rybára. Zabalil mu ich do mastného papiera a previazal špagátom. Dokúpil pár veľkých pomarančov a sušené hrozienka, zostali mu síce dve pence, ale vracal sa domov v lepšej nálade. Keď prišiel k lekárni, na jeho prekvapenie tam zbadal stáť Ronalda Weasleyho obloženého balíčkami, podupával nohami a dýchal si na ruky, aby sa zahrial.
„Veselá Vianoce, pán Snape!“
„Aj vám, pán Weasley. Čo vás sem privádza v toto sviatočné ráno, nemali by ste byť so svojou rodinou?“
„Matka! Prikázala mi, aby som vám priniesol niečo k sviatočnej večeri, keď ste odmietli pozvanie povečerať s nami.“
Ronald držal v rukách papierom obalené balíčky, podal mu ich zo slovami: „Mama uvarila množstvo marmelády a dodala, že nemá zmysel poslať vám iba tú, tak pribalila ešte chlieb a maslo, a otec pripomenul, že by sa vám možno zišli nejaké zemiaky, tento rok sa nám ich veľa urodilo, a Ginny vám posiela hrudku syra, ktorý sama pripravila, je veľmi šikovná. Syr je skutočne výborný. Má talent na výrobu syrov.
„Jedného dňa bude požehnaním pre muža, ktorý si ju vezme za manželku,“ podotkol Snape a prevzal si balíčky.
„V to dúfa aj moja mamka. Ale aj tak si myslím, že prvé vnúča jej dá Percy.“ Povedal úprimne Ronald. Severus sa nad tým začudoval; jeho mladý kolega nič nespomenul.
„Naozaj?“
„No, vyhliadol si dievča v mojom veku z konca dediny. Často sa stretávajú, keď nie je v práci. Má trochu navrch nad mojím bratom, ak sa pýtate prečo, nuž veľa číta a všetko sa naučila z kníh, hoci nechodila do školy. Volá sa Hermiona.“
„Zaujímavé.“
„Jej vlasy sú rozcuchané ako slama, ale je milá, a keď sú spolu, hovoria o všetkom možnom, určite odídu a nás tu nechajú samých. Percy toho prečítal viac ako celá rodina dokopy, ale slečna Hermiona číta viac ako on.“
„Dobre teda. Teším sa z toho, ale mrzí ma, že odíde z lekárne.“
„Ah, nemajte obavy pán Snape! Percy povedal, že má v úmysle u vás pracovať dovtedy, kým bude vládať. Nenájdete lepšieho zamestnanca ako on, dodal. Okrem toho, čo by robil celé dni doma? Hermiona pracovať nemôže a bude doma s deťmi.“
Snape zbledol pri pomyslení na ďalšie Weasleyovje deti, ale iba zdvorilo prikývol. „nuž, som rád, že to počujem. Nedáte si čaj na zahriatie, predtým ako odídete?“
„Vďaka pane, ale nie. Som na ceste k farme na kopci, nesiem Ginnin syr starej pani McGonnagalovej. A ukázal na ďalší balíček vo svojich rukách. Je to dobrá duša. Robí skvelé víno, aspoň tak tvrdí otec s Bilom a Charliem. A tiež je výborná farbiarka, neskutočné, čo dokáže s vlnou, mamka hovorila, že také farby jakživ nevidela. Červená a zlatá.“
„Skutočne pozoruhodné.“ Súhlasil Snape nezúčastnene na to, čo povedal Ronald po odmietnutí jeho pozvania. „ V tom prípade vás nebudem zdržovať. Veselé Vianoce a opatrujte sa.“
„Budem! Veselé Vianoce, pane!“ Mladý Ronald si napravil balíky a nemotorne odkráčal; Snape sa za ním díval, vysoký robustný mládenec v snežniciach, hrubom vlnenom oblečení a rukaviciach, ťažkom plášti a obnosených kožených topánkach, ktoré predtým určite patrili jednému zo starších bratov.
---
PP: 1 - posset – horúci mliečny nápoj na ukľudnenie žalúdka