A štipka láskavosti k tomu - časť III
III. časť
Remus pozoroval Severusa cez zamrznuté kuchynské okno, doumýval taniere, utrel ich a poukladal do malej skrinky nad linkou.
Uvažoval o tom, že je šťastným mužom a aj sa tak cítil. Boli Vianoce a on je sýty, v suchu a teple, v požičaných šatách, tým si bol istý, a cítil sa sviežo napriek narazeným zubom a niekoľkým modrinám, ktoré mu pripomínali nehodu zo včerajšej noci. Bolo to viac než mohol kedy očakávať.
Kvôli svojmu zdravotnému stavu si nikdy nebol schopný udržať prácu nadlho. Záchvaty sa u neho neprejavovali pravidelne, niekedy prežil celé mesiace bez nich, keď sa však záchvat dostavil a niekto ho uvidel, nevyhnutne to znamenalo katastrofu.
Po takomto niečom ho nechcel žiadny zamestnávateľ, nehľadiac na kvalitu jeho práce. Niektorí z nich ho poslali do nemocnice, z ktorej už viackrát musel utiecť ešte pred tým ako sa dostal pod ruky takzvaným doktorom, neveril, že by mu mohli viac pomôcť, po tom čo počul, ako pomohli mnohým, ktorí teraz živoria v Bedlame alebo sa túlajú po uliciach ako bezduchí vandráci; veľa z nich pomrzlo, pretože neboli schopní sa o seba postarať.
Matka mu pomáhala kým žila, ale toto leto umrela a on ostal úplne sám. Predaj ich malého domca mu niečo vyniesol, ale peniaze sa rýchlo minuli a tak mu z toho mála ostal iba otcov prsteň a jeho meno. V Londýne hľadal prácu už dva mesiace, no nič nenašiel, tak ako ostatní v jeho situácii. Skúsil teda šťastie v okrajových štvrtiach Londýna, ktoré neboli také preplnené, ale aj tu mal obmedzené vyhliadky, pretože nemal žiadne skúsenosti s manuálnou prácou, ktoré požadovali domáci farmári.
Avšak, zdalo sa mu, že tu sú k nemu ľudia láskavejší a schopnejší akceptovať jeho odlišnosť. Jeho novo nájdený dobrodinec, mu to veľmi živo demonštroval. Hoci sa ho mnohí báli, nechovali sa voči zle, a bol skutočne slušným mužom s váženým remeslom a vlastným obchodom.
Možno by tu aj on mohol nájsť slušnú prácu.
Remus si povzdychol, prial by si tomu uveriť, ale vo svojom vnútri vedel, že to nie je možné.
Ak by to nebolo kvôli jeho záchvatom, tak musel vziať do úvahy svoju orientáciu. Očervenel pri spomienke na to, keď sedel vo vani pred Severusom nahý a vydýchol si, že v noci mal myseľ natoľko otupenú bolesťou a nebol v stave reagovať na jeho dotyky.
Vždy mal slabosť na vysokých, urastených mužov a Severusova láskavosť iba podnietila jeho znepokojujúce myšlienky a pocity. Keby sa bol cítil lepšie....a kedy nebol ubolený a zranený...
Nemalo zmysel nad tým uvažovať. Keby sa bol cítil lepšie, nikdy by ho nezachránil. Keby nebol zranený a bezmocný, Severus by ho sotva povyzliekal, vykúpal a ošetril.
Už len pomyslenie na to, že by sa znovu ocitol pred tým mužom nahý, vyvolalo v ňom vlnu vzrušenia. Lupin zavzdychal.
Remusov penis mal svoj vlastný rozum. Napriek tomu, že už mal takmer tridsať rokov, jeho úd reagoval akoby mal o polovicu menej. K jeho zdeseniu tvrdol aj pri malom impulze.
Jediné čo mohol urobiť, bolo ukľudniť sa a dúfať, že zostane pokojný po zbytok dňa. A potom uvidí, či by mohol existovať nejaký spôsob ako Severusovi oplatiť jeho láskavosť a...
Stoporený penis sebou zacukal pri tejto nečakanej myšlienke. A čo keď by to mohol oplatiť *týmto spôsobom?*
Už to raz urobil. Bol zúfalý, a muž, námorník s divným menom Sirius Black, mu ponúkol zlatú mincu a teplé jedlo k tomu, ak mu ho vyfajčí. Bola to jeho prvé stretnutie s orálnym sexom, a Black bol milý a nakoniec sa uspokojili obaja.
Nepýtal sa ho prečo sa predáva, ani prečo je jeho penis odlišný. Iba mu pristrčil svoj robustný orgán ku tvári a upozornil ho, aby dával pozor a nepoškriabal ho zubami.
Boli to najľahšie zarobené peniaze k akým Remus kedy prišiel, ale zároveň *najšpinavšie.* Vedel, že ak nezoženie nič iné, tak ešte vždy môže urobiť toto a zabezpečí si pár pencí na prežitie; avšak, nechcel to robiť iba kvôli prežitiu, a nechcel, aby bol známy ako *lízajúca kurvička.* Túto perverznú úchylku trestali súdy väzením. Hoci na uliciach prekvital čulý obchod, kde sa prostitútky vystavovali a ponúkali ako tovar. Jeho dostaveníčko s tým námorníkom mu nerobilo problém, ale Remus si chcel zachovať dobré meno, hoci sa cítil ako úchylák.
Ale teraz uvažoval nad tým, že skutočne nemá čo ponúknuť Severusovi na oplátku ; a čo keď sa ho na to muž opýta?
„Nebuď blázon,“ Remus si v duchu vynadal. Bol to slušný človek, hoci nenavštevoval kostol a určite by bol znechutený keby vedel ako by mu to mohol oplatiť, a čo by mu ponúkol...čo? Dotyky? Orálny sex? Penis mu bolestivo pulzoval, Remus útrpne zastonal, myšlienky hodil za hlavu a zamieril do špajze.
Na poličke stála hrudka masla ako spomenul Severus.
***
Snape vyšiel hore po schodoch, v rukách lososa, chlieb, maslo a sušené ovocie. Usmial sa pri pomyslení na ich Štedrú večeru. Nebude iba studená šunka, ale čerstvá pečená ryba.
Opatrne otvoril dvere, snažiac sa, aby nič nezhodil, ale obývačka bola prázdna. Pomyslel si, že Lupin musí byť v kúpeľni alebo vo svojej izbe.
Položil balíčky na malý stolík a šiel sa pozrieť do hosťovskej izby.... a ustrnul.
Lupin sedel na posteli, požičané nohavice stiahnuté k členkom, sveter vyhrnutý v podpaží a pevnou rukou spracovával svoj orgán. Mal zavreté oči a z pier mu z času na čas unikol tichý sten.
Severusovi vyschlo v ústach.
Sledoval Remusovu druhú ruku najprv masírujúcu miešok, potom sa presunula k bradavkám. ťahal za ne, skrúcal medzi prstami, a vzdychal, keď prechádzal po svojej lesklej stoporenej dĺžke.
Snape zacítil maslo. Ústa sa mu naplnili slinami pri myšlienke, že Lupin požil na svoje uspokojenie maslo z jeho špajze. Ten pevný červený orgán sa leskol jeho maslom.
„Oh, Severus...!“
Pocítil teplo medzi nohami, zastonal, a hneď na to si vyľakane zahryzol do pery, Remus na ten zvuk otvoril oči a obzrel sa.
„Severus!“
Severus netušil kto z nich je viac prekvapený, ale potom sa Remusovi stiahla tvár a v oblúku vystrekol semeno do pripraveného nočníka pri nohách. Vzrušene stenal a bolo jasné, že prežil intenzívny orgazmus.
Severusovým penisom pri tom silno a bolestne šklblo, zvrtol sa a utiekol z izby; hlava plná zmätku.
Nevedel čo si má myslieť. „Ten muž bol tak...a použil jeho maslo...a vyvrcholil s jeho menom na perách.“
Teraz stál v izbe, bojujúc sám so sebou. Chcel, potreboval si uľaviť ako nikdy predtým, ale mal v dome hosťa. Hosťa, ktorého prichytil pri tom perverznom čine. Zastonal.
Chytil sa pevne čela postele a triasol sa potlačovanou túžbou a potrebou. Pozrel na nočný stolík a povzdychol si. Malá hrudka masla, pripravená pre jeho občasnú potrebu, akoby sa mu vysmievala.
Takže nie je jediný, kto sa oddáva takejto zvrátenej perverznosti. Uvažoval, či to súvisí s obriezkou, s tým, že pokožka na úde je citlivá a pri erekcii napnutá a pohyb nasucho je obmedzený a bolestivý.
„Severus?“
Obzrel sa ku dverám, ale hneď sa odvrátil keď v nich zazrel stáť trochu rozcuchaného Remusa s kajúcim výrazom na tvári.
„Prepáč mi to, veľmi ma to mrzí. Nemyslel som, že vrátiš tak rýchlo. Mal som za sebou zavrieť dvere.“
Severus znovu zastonal, pri pomyslení na nahého onanujúceho Lupina, sa mu krv opäť nahrnula do už aj tak na kameň stvrdnutého penisu, šklblo ním, čo mu spôsobovalo nepredstaviteľnú bolesť.
„Mohol by som...môžem ti nejako pomôcť?“
Otvoril oči a zbadal, že muž pristúpil bližšie a zo záujmom hľadí na jeho impozantnú erekciu snažiacu sa vyslobodiť z tesných nohavíc. Zistil, že nie v stave nič povedať.
„ Ja...ja naozaj nemám nič, čím by som mohol oplatiť vašu láskavosť, pane, ale veľmi by ma potešilo, keby som sa vám mohol...revanšovať....týmto spôsobom.“
Bez ďalšieho slova sa Remus natiahol k jeho nohaviciam, v tom momente sa Severus opanoval. Odtiahol sa od neho a utiekol z izby do kúpeľne a zabuchol za sebou dvere. Dvere zaistil klincom v zárubni, používal ho zriedka, ale teraz ho použil a dvere sa nedali otvoriť, hoci keby sa niekto chcel dostať dnu nebol by to problém. Otočil sa, pomaly prešiel k svojmu malému umývadlu z leštenej mosadze, oprel sa a študoval v ňom svoju tvár.
Ignoroval vytrvalé tiché klopanie na dvere a ľútostivé slová ospravedlňovania. Iba stál a díval sa na seba dovtedy, kým neprestal myslieť na to, čo sa takmer skoro stalo.
Čoskoro jeho erekcia spľasla, ale miešok zostal boľavý a citlivý, a vedel, že si tejto noci bude musieť uľaviť. Ale ako, s tým mužom vo vedľajšej izbe? Ako, keď jeho myseľ opantával pohľad na mužov penis, štíhly silný stoporený penis striekajúci semeno do vzduchu?
Pri tejto myšlienke masturbácia nepripadá do úvahy. Odmietol sa uvoľniť, keď myslel na nemysliteľné. A odmietol myslieť na čokoľvek, sadol si na zem, hlavu zložil do dlaní snažiac sa nevydať ani hláska; žiadny zvuk bolesti či radosti alebo zúfalstva.
***
Severusa prebudila vôňa smaženej ryby. Zdvihol sa zo studenej podlahy a zaúpel.
Zaspal vo svojej kúpeľni, pri vani, snažiac sa odľahčiť svoju myseľ od všetkého; špeciálne však od muža, ktorý mu ponúkol niečo, čo nikdy nemal; niečo, po čom tak zvrátene túžil, neuvedomujúc si ako veľmi, kým na to takmer nedošlo, to jedno, čo si sám sebe zakázal.
Vôňa jedla zaútočila na jeho zmysly, žalúdok zaprotestoval, otriasol sa, upravil si oblečenie, otočil sa, odistil klinec a vykročil z kúpeľne do obývačky.
Lupina zbadal v kuchyni keď popri nej prechádzal a z vône lososa smaženého na masle s trochou pomarančového džúsu sa mu zbiehali sliny. Pečenú rybu dotváral mix byliniek svojou čarovnou arómou.
„Oh, skvelé...myslel som, že ťa zavolám až na čaj. Prekrásna ryba, Severus. Veľmi dobrý výber.“
„Ak vieš ako ju pripraviť.“
Remus konverzoval akoby vôbec nebol pristihnutý s nohavicami na pol žrdi a penisom v ruke; v hlase ani kúsok poníženia alebo hanby.
„Ach, áno. Moja matka bola dobrá v príprave a dochucovaní jedla a naučila ma to. Tvrdila, že muž by mal vedieť variť, inak si vezme prvú, ktorá mu ponúkne teplé jedlo.
„Chápem.“
Severus sedel za stolom a pozoroval muža pri práci. Na linke stáli dva taniere, pripravené na servírovanie. Zacítil ešte niečo iné, neidentifikovateľné, kým sa Remus náhle nesklonil a nevybral z roštu dva toasty.
„Až tak sa k rybe nehodia, ale toto som u teba našiel, tak máme syrové toasty. Zemiaky vyzerali lákavo, ale k rybe sú príliš sladké.“
Toasty dal na taniere, rezko sa otočil, priložil k nim plátky ryby, a všetko preniesol na stôl.
„Iba nepatrná splátka toho, čo ti dlžím, a teraz dvojnásobne, po tej nepríjemnosti,“ dodal mimochodom.
Snape na neho zostra pozrel, ale Remus sa netváril ublížene, ani kajúcne, znel seriózne a úprimne. Vzal si tanier a privoňal. Ryba voňala nádherne.
„Okorenil som to trochou kôpru, bazalkou, majoránom a rozmarínom. Ak chceš môžeš si pridať ešte oregano ak nejaké máš,“ dodal ospravedlňujúco.
Severus zdvihol obočie. „ Naozaj. Ako si vedel ktorá bylinka je ktorá.“
On sám rozoznával bylinky podľa vzhľadu a vône, preto ich vo svojej kuchyni nemal označené. Všetky boli uskladnené v rovnakých malých fľaštičkách, usušené a pripravené na použitie.
„Ovoňal som ich. Mám dobrý nos, ako si poznamenal včera večer.“
Snapeovi vyletelo obočie ešte vyššie, „Zaujímavé.“
Ochutnal rybu a zistil, že je výborná. O chvíľu sa už ládoval chutným pokrmom, hodiac obavy za hlavu, a plne sa sústredil na jedlo.
Keď dojedli a vidličkami vyškrabávali z taniera posledné kúsky a omrvinky, Remus opäť prehovoril.
„Myslím, že toast z marmeládou alebo hrnček teplej čokolády by nebol zlý nápad ako dezert.“
„Vidím, že si objavil moju čokoládu.“
„Áno, je dobrá, ale nie najlepšia. Najlepšia čokoláda je z Južnej Ameriky, hoci Švajčiari a Francúzi si myslia. že práve oni sú tí dobrí v príprave kvalitnej čokolády.
„Ako to všetko vieš?“
Remus sa usmial. Moja matka. Milovala čokoládu a zasvätila ma do tajov rozoznávania jej kvality, v obchodíkoch s čokoládou v prístave. Najlahodnejšiu chuť má tá z Južnej Ameriky. Má výraznejšiu chuť, bohatú textúru a je trochu štipľavá na jazyku. Európske čokolády majú tiež výraznú chuť, ale sú obohatené tukom.
Snape prikývol. „Rád by som to videl na vlastné oči.“
„Rád ti to ukážem. Mohol by to byť ďalší spôsob mojej odplaty,“ dodal potichu.
Zostalo ticho.
„Nič mi nedlžíš,“ povedal mierne znechutene Severus a zaboril oči do taniera.
„Zachránil si ma pred útočníkmi, vzal si ma k sebe, ošetril, umyl si ma a oslobodil od vší. Obávam sa, že nemôžem súhlasiť s vaším tvrdením, pán Snape.“ Dlhujem ti viac ako jeden obed. A aj to málo, čo som ti ponúkol predtým, a ty si odmietol, sotva stačí na oplatenie tvojej láskavosti.“
Znovu sa rozhostilo ticho a prehlbovalo sa. K Remusovmu úžasu sa Severus krvavo začervenal a neodtrhnúc oči od taniera potichu prehovoril.
„To predtým...to nebola tvoja chyba....na vine som ja.“
„Prosím?“
Severus ešte viac očervenel, a začal potichu vysvetľovať takmer nečujným šepotom.
„Ja...ja som zjazvený. Škaredo zjazvený. Aj tam dole. Je to odporné. Nikto by to nechcel vidieť. Nechcel som, aby si to videl.“
„Kto ti povedal, že je to odporné?“
Severus zarazene na neho pozrel, potriasol hlavou, prečistil si hrdlo a odpovedal. „Nikdy som nenechal....nikoho, ale doktori...a je to odpudivé. Nenávidím to, ako vyzerám.“
Na jeho prekvapenie sa Remus prisunul bližšie, stolička zaškriabala o podlahu, a naklonil sa k nemu.
„Severus....ty si ešte nikdy? Myslím...“ Lupin opatrne natiahol ruku po stole a položil ju na Severusovu. „Bol si už niekedy s niekým?“
Ustupujúca červeň sa znovu vrátila do jeho tváre a svoje tmavé výrazné oči opäť sklonil na stôl, k ich spojeným rukám. Po dlhej chvíli pokýval hlavou a zavrel oči.
Remus mu jemne stisol ruku a v duchu si vynadal. Bol príliš rýchly, príliš impulzívny, predtým, a teraz, možno kvôli tomu stratí svojho dobrodincu, ale nedovolí, aby sa aj naďalej trápil.
Znovu nežne stisol tie dlhé a zručné prsty na rukách a opýtal sa: „A chcel by si?“
Severus na neho zamračene pozrel, ale po chvíli mu pohľad zmäkol a v jeho očiach sa zračilo zahanbenie a túžba zároveň. „Na tom nezáleží. Je to zlé.“
Lupin natiahol aj druhú ruku a položil ju Severusovi na plece.
Zlé je to, čo sa snažia niektorí doktori natlačiť do hlavy ľuďom ako ja a *zbaviť nás démonov*, ale to je jedno. A taktiež je zlé, že úbohé ženy sa predávajú na ulici ako tovar, aby mali čo jesť a strechu nad hlavou, no a čo.“ Stisol mu ruku aj rameno. „Ak to robím ja a ty, komu tým ubližujeme, Severus? Komu by to bolo na škodu?“
Severus sa otriasol a prečistil si hrdlo predtým, než prehovoril.
„Nemyslím, že by som bol schopný to....ak....“
„Chápeš?“
Lupin vyzeral znepokojene a Snape sa zamračil.
„Prepáč mi moju otvorenosť, ale videl som ťa vzrušeného. Takže viem, že si schopný prinajmenšom tak, ako si bol. Vieš, môj otec....stratil väčšinu svojho mužstva. Polievka popálila jeho tvár a trup, kotol ho privalil na zem a k tomu žeravé uhlie. Len to, že sa od bolesti pomočil ho uchránilo od horších popálením, ale zjazvenie bolo masívne a mal šťastie, že ma splodil pred nehodou.,“ dokončil Remus jemným hlasom. „ Neskôr, keď mi vysvetľoval mužské záležitosti, povedal, že jediným zdrojom jeho potešenia boli matkine prsty a jazyk. A on mohol matku uspokojiť tiež iba prstami a jazykom. Nikdy si nesťažovala, Severus. Videl som to na vlastné oči; ich láska bola hlboká.
Prezradil mi svoje najosobnejšie tajomstvo, a vedel som, vidiac otcove ohavné jazvy, že je stále mužom v každom ohľade, hoci nebol schopný súlože a nemohol sa milovať s matkou, stále nachádzal potešenie v jej ústach a rukách a ona v jeho. A takto žili celých osemnásť rokov, kým neochorel. Severus. Rozumieš čo ti chcem povedať? Nikdy som ich nevidel nešťastných alebo zatrpknutých. Vždy som vedel, že moji rodičia sa milovali, v každom slova zmysle, Severus. Takže bez ohľadu na tvoj stav, ak je nejaký spôsob ako ti poskytnúť potešenie, rád by som ti to splnil. Ak budeš ochotný a dovolíš mi to.“
Po jeho slovách nastalo hlboké ticho, a len blízkosť umožnila Remusovi počuť, keď Severus prehovoril tichým chvejúcim sa hlasom:
„Pouvažujem nad tým.“
Vyslobodil svoje ruky spod jeho, vstal od stola a odišiel do svojej izby.